Prišiel november a s ním tatranská uzávera, všetci iste viete, že sa jedná o zimné uzatvorenie chodníkov v Tatrách. Príroda má právo na oddych. Aj preto náš cieľ tento krát boli Západné Tatry. V Žiarskej doline sme boli vlastne prvý krát, je situovaná na južnej strane Západných Tatier. Preteká ňou potok Smrečianka a vedie do nej asfaltová cesta spolu s modro-značkovaným chodník zo Žiaru do Smutného, Žiarskeho alebo Baníkovského sedla. V hornej časti doliny stojí zrenovovaná Žiarska chata, a ešte sa na internete dočítate, že sa jedná o jednu z najznámejších a najnavštevovanejších dolín v celých Tatrách.
Prístup do doliny je naozaj veľmi pohodlný, nenáročné stúpanie asfaltovou cestou zvládnu aj rodiny s malými deťmi. Horšie vyzerali stúpania do sediel nad Žiarskou chatou, krátke, strmé kopce dajú určite zabrať. Rešpektovali sme uzáveru a nešli do Žiarskeho sedla tak ako sme si pôvodne mysleli, ale určite je to výzva v zime na lyžiach. Dúfam, že napadne dostatok snehu. Zrekonštruovaná Žiarska chata veľmi dobre zapadá do ústia doliny, má však zopár chýb. Do chaty majú zakázané psíci, ktorí sú často krát slušnejší než ľudia, ale tak to na Slovensku chodí. Ak ste veľmi hladní, doneste si zo sebou niečo na zahryznutie, aby ste vydržali, kým na vás príde rad pri jednom okienku s jednou obsluhujúcou, akokoľvek snaživou. Peťo stál v rade viac ako 40 minút.
A ešte jedna rada nikdy nepodceňujte krátke dni v zime v dolinách tak ako my. Čelovky sme nechali doma a takmer sme zablúdili v lese, naozaj sa stmieva veľmi skoro. Počasie nám prialo a tak sme mohli urobiť zopár pekných záberov doliny aj okolitých kopcov. Pripájam zopár fotiek.
