Dolina Piestingal

Dolina Piestingtal – vodopády Myrafälle a tiesňava Steinwandklam

Výlet ako stvorený na oslavu prvého mája, prichádzajúcej jari a radosti zo zobúdzajúcej sa prírody, všetko hýri rôznymi odtieňmi zelenej a vodopády sú plné burácajúcej vody z topiacich sa hôr. Dolina Piestingtal je zelená, obkolesená zdravými borovicovo bukovými lesmi, málo osídlená, avšak nevyhla sa jej ťažba vápenca a dreva, ale ťažba dreva v oveľa menšom rozsahu ako to môžeme vidieť u nás.

Výlet začína v dedine Muggendorf, kde sa kaskádovité vodopády začínajú vstupom cez turniket, vstupné pre dospelého 3,50 Eur. Ponad vodopády vedú drevené schodíky a drevený chodník, takže návštevníci sa môžu bezpečne prechádzať a fotiť, navzájom sa zdržiavať a tešiť sa z krásnej hučiacej vody padajúcej do doliny. Je to vybudované veľmi pekne, bezpečne a naozaj to stojí za tie tri eurá. Na konci chodníka je malá priehrada, ktorá vodu z hora spúšťa cez kamene dole do doliny. Cesta môže pokračovať smerom hore na bralo Hausstein, ktoré sa týči priamo nad vodopádmi, ale môžete sa vydať aj ďalej tak ako my.

Pokračovali sme ďalej po modrej značke k tiesňave Steinwandklamm. Chodník sa kľukatil cez les mierne do kopca, končil na asfaltovej ceste pred reštauráciou Jagasitz, tu sa dá celkom dobre občerstviť jedlom aj pitím. Odtiaľ sme pokračovali žltou značkou k turniketu, ktorý nás za poplatok 5 Eur pustil medzi skaly tiesňavy. Chodník začínal v lese a po krátkej chvíľke sa stočil medzi veľké skalné steny. Stúpanie pomedzi ne bolo zabezpečené drevenými schodíkmi a železnými rebríkmi, najdlhší rebrík má 13 m a končí priamo v jaskyni. Boli to veľmi dobre postavené rebríky a príjemne spestrili cestu cez tiesňavu. V jaskyniach sa využila aj čelovka, boli nízke, preto si treba dávať pozor. Na konci bol pekný výhľad do údolia, práve začínajúca zeleň na bukoch prudko kontrastovala s čiernymi borovicami a spolu vytvárali očiam lahodiacu krásu.

No a na záver cestou späť ešte výstup na bralo Haustein a výlet sme šťastne s pekným počasím ako začali tak aj skončili.

Takáto krásna príroda je len cca 130 km od Bratislavy, je to veľmi dobrý typ na výlet s deťmi, alebo aj pre vás ostatných, ak máte chuť na ľahšiu turistiku. Nech vás však neprekvapí, že tam nebudete sami, je to veľmi obľúbené miesto výletov a už aj pre nových obyvateľov EÚ, musíme si na to zvykať, pekné miesta v prírode sú pre všetkých, ktorí si chcú aktívne oddýchnuť.

Madeira 2018

Madeira – ostrov jari, dreva, ovocia a krásnych hôr

Na Madeiru sme prileteli v noci, dve hodiny po polnoci, kufre nám nedošli, ale v hoteli nás čakali a ubytovali bez problémov. Ubytovanie v malom hoteli v centre mesta bolo nenáročné, ale čisté a bolo výhodné, nakoľko sme mali všetko blízko. Hneď ráno som išla pozrieť blízku mestskú pláž. Miestni už začali pracovať, väčšina obchodov sa otvára o ôsmej hodine ráno, a tak na blízkom trhu predávali rôzne,  mne neznáme druhy ovocia, rybí trh už rozvoniaval a všade bol čulý ruch. No všade, ako sa to vezme, chlapi už od rána sedeli v krčmičkách a hrali o peniaze karty alebo len tak proste od rána hrali karty. Nie nebola sobota, bol štvrtok ráno. V obchodoch boli väčšinou ženy.

Bol október, počasie však bolo veľmi príjemné, ale rozmanité, zažili sme horúčavy, hurikán, dážď, vietor, ale aj chladno, nedá sa to nazvať vyslovene zimou, ale dali sa zniesť aj dlhšie nohavice a tenká bunda.

Funchal

Prístav, letisko, beh, tunely a vysoké mosty, to sú prvé slová, ktoré sa mi vybavia pri tomto hlavnom meste. Prístav, v ktorom v piatok pristávajú obludy brázdiace oceán, plné turistov, čím sa počet ľudí v meste takmer zdvojnásobí, vtedy je lepšie ísť niekam do hôr. Letisko vraj patrí k ôsmim najnebezpečnejším letiskám na svete a piloti musia absolvovať špeciálnu prípravu. Ak sa na letisko pozeráte z vrchu, je to tak, vyzerá nebezpečne a rozmýšľate ako tam môžu lietadlá pristáť, pristávacia dráha je postavená na takmer 300 pilieroch a končí useknutá nad morom. Ešte horší je však bočný vietor, ktorý nie je až takou zriedkavosťou, vtedy sa na ostrov a z ostrova nelieta. Turisti majú smolu lebo na ostrov nie je možné prísť ani trajektom.

Z prostriedkov EU sú postavené pohodlné cesty a tunely, ktoré pretkávajú celý ostrov ako ementál. Prešli sme krížom krážom celú Madeiru a všade, kde skala prekážala ceste bol postavený tunel a keďže celý ostrov je vyvretá sopka tak na tunel sme natrafili všade. Prechádzaním tunelmi a pohodlnými cestami každého napadne ako je to možné, veď prostriedky EU prúdia aj k nám, prečo to u nás tak nevyzerá, keď podľa miestnych korupcia vládne aj na Madeire. Potom ma napadá len jedna odpoveď, že asi verejný záujem ostáva prvoradý a až potom vlastné vrecko a vlastný prospech. Nie je čas sa nad tým zamyslieť aj u nás a zmeniť niečo v nás? No ale to som sa nechala uniesť a odbočila som.

Funchal – hlavné mesto Madeiry