Niečo o psoch a ľuďoch

Hovorí sa, že pes je najvernejší priateľ človeka, určite je to pravda overená rokmi, ale v našej rodine platí aj naopak: „človek najvernejší priateľ psa“. Vždy ma to napadne, keď sa ma Peťo niekoľkokrát za sebou opýta či má vodičku, keď odchádzame z domu, či som mu dala tyčinku na zuby, ale úplne úžasný príklad je, keď ma vyhnal z trávičky na kamene, aby si Wondík mohol poležkať na mäkkej tráve. Pravda je, že mne to ani nepríde a automaticky to v tej chvíli urobím. No proste obaja by sme za neho aj dýchali, keď nad tým rozmýšľam ani neviem či je to zdravé. Máme ho už 7 rokov a zažili sme spolu veľa psiny. Asi som už písala, že je to boxer, náchylný hlavne na choroby kĺbov a kostí. Tento rok sme spolu absolvovali operáciu chrbtice. Vysunutá platnička mu tlačila na nerv a mal dosť veľké bolesti a to už ani nehovorím ako pokrivkával. Určite to viacerí z vás poznajú, čo dokáže taká malá nespokojná platnička tlačiaca na nervy. Keď som mala sama tento problém, veru  na žiadnu operáciu by ma nikto nedostal, hoci lekári tvrdili, že je to jediná nádej. No vysvetlite psovi, že má cvičiť, robiť strečink, posilovať....no ono to veľmi nejde. Preto s veľkou výčitkou v srdci som sa vybrala s Peťom a Wondíkom do Brna na kliniku Jaggy. Wondíkovi urobili magnetickú rezonanciu a myslím, že také podrobné vyšetrenie som nemala ani ja pred časom. Po ďalšom mesačnom trápení a nekonečných poradách aj s p. doktorom Švihranom, ktorému tiež touto cesou ďakujem za rady, sme sa odhodlali na operáciu. Wondíka si tam nechali tri dni a keď sme po neho prišli, našli sme psa plného energie a chuti do života. Jeden by neveril, neviem čo s ním robili, ale fakt je, že sa s lekárkou a sestričkami dosť dlho lúčil. Dnes je už viac ako dva mesiace po operácii, šťastne si hopká a ranu by ste už hľadali ťažko.  Na kliniku Jaggy a jej personál nedáme dopustiť a samozrejme ďakujeme.