Povstalecká história

Patrím s manželom ku generácii, ktorá bola v detstve v pravidelne živená hrdinstvom našich partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Vštepovala sa nám ich hrdinskosť, spravodlivosť, boj za lepší, krajší zajtrajšok, boj proti nenávideným Nemcom. Detská duša je čistá, nepopísaná a ľahko podľahne tomu čo dospelý alebo okolie chce. Ideály, ktoré sme mali v detstve sa však s poznávaním odkrytej histórie menili na prízraky a postupne bledli. No ani dnes neobídeme s manželom žiadnu pozvánku na konfrontáciu našich vedomostí so zachovanými pozostatkami histórie. Keďže sme tento rok dovolenkovali v Demänovskej doline nemohli sme si nevšimnúť tabule a značky smerujúce k partizánskym bunkrom. Počas celej dovolenky nám pršalo a tak na lepšie počasie sa nedalo čakať, sprístupnené bunkre, na ktoré upozorňovali tabule na začiatku doliny nás lákali. Vychádzka je to skutočne nenáročná, treba ísť rovno po červenej značke z Demänovskej cesty v časti Lúčky. V jednom kritickom bode si treba rozmyslieť kde chcete ísť, lebo ľahko sa vydáte cestou na Javorie a to už až taká oddychovka nie je, je strmá do riadneho blatového kopca. Bunkre síce nenájdete, ale zato sa ocitnete na hrebeni a ak budete mať šťasie otvoria sa okolité kopce v plnej kráse. Nám sa na druhý pokus predsa len podarilo nájsť tú pravú červenú a dostať sa k bunkrom. To je skutočne len prechádza vhodná aj pre malé deti. Horšie je to čo nájdete na jej konci. Medzi stromami ukryté štyry polorozpadnuté drevené búdy. Zostali sme s manželom v nemom úžase stáť a takmer sme boli radi, že na ceste k bunkrom sa dá zablúdiť. Predstavte si tých zahraničných turistov, ktorí sa sem dostanú. Nájdu polorozpadnuté zanedbané búdy, pri ktorých len jedna rozmazaná tabuľa nasvedčuje tomu, že asi sú na mieste. Možno je to zámer pamiatkárov, aby bol zachovaný hrôzostrašný pohľad na utrpenie partizánov a podmienky v akých museli žiť. Ale pravdu povediac nám veľa hrdosti pri pohľade na „bunkre“ nezostalo a opäť raz sme sa museli hanbiť za Slovákov. Nech už bola história akákoľvek, ak chceme urobiť pre turistov atrakciu typu partizánske bunkre, mali by sme sa o ne postarať a udržiavať ich so železnou pravidelnosťou. V opačnom prípade je lepšie na ne neupozorňovať. Prikladám foto, posúďte sami.

Keď aj počasie je na dovolenke

Správne by som mala napísať, keď je slnko na dovolenke, pretože počasie je vždy nejaké a ako sa hovorí nie je zlé počasie, len zle oblečení ľudia.

Začali sa prázdniny, začiatok prázdnin ma vždy láka urobiť si pár dní voľno a začať dovolenkovú sezónu vo Vysokých Tatrách. Už začiatkom júna sme si naplánovali prechod cez Rysy na poľskú stranu. No keď si počasie vyberie v rovnaký čas dovolenku, nič  s tým neurobíte. Už pár dní pred plánovanou dovolenkou začalo pršať, nad 2000m/nm snežiť a pridal sa aj vietor. Celkom slušne sa ochladilo a tak nám neostalo nič iné len zmeniť trasu. V nedeľu podvečer  sme išli na Popradské pleso, sprevádzal nás dážď, vietor a zvedavé pohľady okoloidúcich kam sme sa to vybrali. Oni totiž schádzali zhora, mokrí ako sa hovorí do nitky. Nám však v poslednej dobe na túrach často prší, sneží, je hmla, fúka vietor, človek si zvykne. Má to jednu výhodu, na chodníkoch sme často sami. Na Popradskom plese sme prespali, chata je celkom slušne vynovená, len tá obsluha a jedlo v reštaurácii. Vždy bola mizerná a nič sa na nej nezmenilo. Na druhý deň ráno sme vyrazili pred deviatou a náš cieľ bol Sliezsky dom. Magistrálou prechádzame často takže nás nič nové neprekvapilo a po troch hodinách sme sa ubytovali v hoteli. Dobre sme urobili, pretože vzápäti sa spustil lejak a trval až do neskorej noci. Sliezky dom bol tiež zrekonštruovaný a posunul sa najmenej o dve úrovne vyššie, myslím, že obstojí v konkurencii alpských hotelov.

Tretí deň skoro ráno sme sa vydali na našu poslednú etapu: cez Poľský hrebeň, Prielom, Zbojnícku chatu a končili sme na Hrebienku. Tiež nič prevratné, ale celkom dlhé, väčšinu cesty nám pršalo, miestami boli snehové polia, reťaze a kamene klzké. Celé naše putovanie malo prevýšenie 1750 m a dĺžku 28 km. Na zlepšenie kondície, malý oddych z práce a doplnenie čerstvého vzduchu celkom dobré.