Správne by som mala napísať, keď je slnko na dovolenke, pretože počasie je vždy nejaké a ako sa hovorí nie je zlé počasie, len zle oblečení ľudia.
Začali sa prázdniny, začiatok prázdnin ma vždy láka urobiť si pár dní voľno a začať dovolenkovú sezónu vo Vysokých Tatrách. Už začiatkom júna sme si naplánovali prechod cez Rysy na poľskú stranu. No keď si počasie vyberie v rovnaký čas dovolenku, nič s tým neurobíte. Už pár dní pred plánovanou dovolenkou začalo pršať, nad 2000m/nm snežiť a pridal sa aj vietor. Celkom slušne sa ochladilo a tak nám neostalo nič iné len zmeniť trasu. V nedeľu podvečer sme išli na Popradské pleso, sprevádzal nás dážď, vietor a zvedavé pohľady okoloidúcich kam sme sa to vybrali. Oni totiž schádzali zhora, mokrí ako sa hovorí do nitky. Nám však v poslednej dobe na túrach často prší, sneží, je hmla, fúka vietor, človek si zvykne. Má to jednu výhodu, na chodníkoch sme často sami. Na Popradskom plese sme prespali, chata je celkom slušne vynovená, len tá obsluha a jedlo v reštaurácii. Vždy bola mizerná a nič sa na nej nezmenilo. Na druhý deň ráno sme vyrazili pred deviatou a náš cieľ bol Sliezsky dom. Magistrálou prechádzame často takže nás nič nové neprekvapilo a po troch hodinách sme sa ubytovali v hoteli. Dobre sme urobili, pretože vzápäti sa spustil lejak a trval až do neskorej noci. Sliezky dom bol tiež zrekonštruovaný a posunul sa najmenej o dve úrovne vyššie, myslím, že obstojí v konkurencii alpských hotelov.
Tretí deň skoro ráno sme sa vydali na našu poslednú etapu: cez Poľský hrebeň, Prielom, Zbojnícku chatu a končili sme na Hrebienku. Tiež nič prevratné, ale celkom dlhé, väčšinu cesty nám pršalo, miestami boli snehové polia, reťaze a kamene klzké. Celé naše putovanie malo prevýšenie 1750 m a dĺžku 28 km. Na zlepšenie kondície, malý oddych z práce a doplnenie čerstvého vzduchu celkom dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára