Máme deň Sv. Mikuláša, deň ktorý pre mňa znamená nezadržateľne sa blížiaci čas Vianočných sviatkov. Deň, ktorý máme azda všetci spojený s návštevou Mikuláša a Čerta a obdarovaním rôznymi dobrotami. Určite si aj vy kladiete otázku prečo tento zvyk, aj keď akokoľvek príjemný.
Čo hovorí Wikipédia o Mikulášovi. Svätý Mikuláš, sa narodil asi v roku 270, v maloázijskom gréckom meste Patara v rímskej provincii Lycii, dnes pri tureckom meste Demre. Narodil sa do bohatej gréckej kresťanskej rodiny, bol biskupom. Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Veľký Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup.
Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno dokopy 100 aureov. Sv. Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. decembra roku 330 (podľa iných 345 alebo 352).
Už v stredoveku si ľudia svätého Mikuláša pripomínali obdarúvaním svojich blízkych. K nám tento kult prenikol pravdepodobne v 12. a 13. storočí počas nemeckej kolonizácie. Tradícia mikulášskych obchôdzok s anjelmi a čertom vznikla v severofrancúzskych kláštorných školách a veľmi živá je najmä v štátoch Beneluxu a po nemecky hovoriacich krajinách.
Toľko história, ale pri jej pozornom čítaní je odkaz Mikuláša zrejmý. Pomáhať si navzájom, obdarúvať chudobných a urobiť to úplne nezištne.
Je úplne úžasné, že sa tento zvyk zachoval až do dnes, aj keď ideály a pôvodné myšlienky sa už v spoločnosti kdesi vytratili. Obdarúvame svojich blízkych a najmä deti, ale v našom malom svete nadvýroby a prebytku takmer všetkého, obdarúvanie nadobúda úplne iný rozmer. Robiť dobro je asi niečo iné ako darovať čokoládu.
Kritizujem, ale ani my sme neodolali pokušeniu a urobili sme Mikuláša pre našu vnučku. Predchádzala tomu malá príprava predstavenia: objednali sme kostým Mikuláša (25 Euri/noc) a za pomoci mojej kamarátky Zdenky sme vyrobili čerta. Peťo bol Mikuláš a ja čert. Bohužiaľ fotky sa nezachovali, malo by byť krátke video, ktoré priložím. Zaklopali sme na dvere a spoza dverí sa ozval detský hlások: „ja nechcem Mikuláša..“ a samozrejme náznak plaču. Otvorili sa dvere a malé dieťa spustilo taký srdcervúci plač, že sme obaja boli v momente za dverami. Po krátkej porade sme rozhodli, že sa vráti len Mikuláš a čert zostal za dverami. Nakoniec to Mikuláš predsa len zvládol, Sonička sa upokojila a v závere mu poukazovala celý byt. Čert však musel zostať celý čas za dverami na schodoch a len závistlivo počúvať ako sa Mikuláš zabáva s malou Soničkou. Čert tak mohol na schodoch aspoň vystrašiť okrem Soničky aj prichádzajúcich susedov.
Čo bolo úžasné na vystrašení malého dieťaťa takmer na smrť? Ani neviem, pravda je, že sme sa na to s Peťom veľmi tešili, že možno keď trochu vyrastie bude mať na čo spomínať, že deti by mali mať pred čímsi rešpekt a niekoho bezmedzne milovať a možno je to tak trochu aj o tom, že život si treba užívať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára