V uplynulom období nás všetkých zaskočili prudké mrazy, ktoré pretrvávali takmer celý mesiac. Okrem mrazov na viacerých miestach na Slovensku, ale aj v celej Európe napadlo veľa snehu. Na Slovensku bol ušetrený západ, kde boli hlavne mrazy a snehu len tak poskromne. Po slabších zimách v uplynulých rokoch to bol naozaj šok. My s Peťom sme sa však tešili, že si konečne budeme môcť aj na slovenských kopcoch schuti zalyžovať. Urobili sme si už zopár výletov, bohužiaľ fotodokumentácia je veľmi chabá aj s ohľadom na poveternostné podmienky.
Prvý a myslím, že vcelku vydarený bol výlet na Chatu M.R.Štefánika, poriadne mrzlo, fúkalo a cesta ďalej na Ďumbier bola zľadovatelá, tak sme zakotvili na chate, dali si tradične výborný bylinkový čaj a šup, šup domov. Trasu z Trangošky na chatu mám veľmi rada je to príjemná prechádzka lesom, stretnete tu množstvo turistov aj s malými deťmi, ale aj so psíkmi a pocit, že ľudia s deťmi nesedia doma, ale aj v mraze sa lopotia snehom mi vždy robí dobre.
Ďalší výlet bol dlhší a bola s nami aj Zuzka so svojou rodinkou. Objednali sme si ubytovanie v penzióne St. Bernard v obci Turecká. Pre tých, ktorí tu ešte nezablúdili: je to malá odbočka v Starých horách, cca 3 km na koniec sveta. My s Peťom tu chodím od našich študentských čias a keď sa nám podarí, tak tu cez zimu strávime aspoň jeden víkend. Na penzión som natrafila náhodou, obyčajne sa dobré veci stanú náhodou. Neverila som vlastným očiam: tirolský penzión v Tureckej. Musím povedať, že realita bola ešte oveľa lepšia ako internetovská stránka penziónu. Izby zariadené veľmi komfortne, útulne a čisto, personál veľmi príjemný, ceny nízke. Super, len neviem dokedy im to vydrží, pretože so službami v Tureckej je to už horšie. Je tu výborný kopec na lyžovanie, do polovice upravený, ale bufet už slabší. Horná lanovka nefunguje vôbec, čo je na škodu a o nejakých atrakciách pre turistov už ani nehovorím. O to radšej to majú skialpinisti, ktorí si dávajú stretko na vrchole. Aj my sme vyšli na vrchol, bol poriadny mráz 15 stupňov pod nulou, ale svietilo slniečko, ktoré nás prehovorilo až na cestu k vrcholu. Fuj poriadna makačka.
Nesmiem zabudnúť na našu malú vnučku, kvôli ktorej sme tento výlet vymysleli. Chceli sme ju na Donovaloch previesť na sánkach, ktoré ťahajú psíky. Myšlienka sa jej veľmi pozdávala, ale silný mráz urobil svoje a nakoniec sa nám ju nepodarilo odtrhnúť od jej maminky. No možno o rok. Tak jej zostali boby, trochu povaľovania sa v snehu a potom do penziónu, kde sa jej veľmi páčilo.
Uplynulý víkend sme si vyšli na Chopok, zlákala nás ponuka 240 cm snehu. Naozaj už dlhú dobu som na Chopku toľko snehu nezažila. Snehové podmienky boli úplne skvelé, počasie horšie. Fúkal nárazový vietor, snežilo, bolo hmlisto, fakt na nič, nemôže nás však v zime prekvapiť zima. Po dobrom výstupe na chatu, chutí všetko čaj, párky, buchta, polievka a ešte aj ten dobrý pocit z prekonania vlastnej lenivosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára