Na úvod musím povedať, že mám zimu rada a čím som staršia tým viac. Tento rok sme zostali opustení a najmä cez víkendy stále obaja ťažko znášame náš prázdny byt bez Wondíka a bez vychádzok s ním. Možno aj preto sme dosť veľa času prežili na lyžiach. Dosť veľa znamená v porovnaní napr. s minulým rokom. Ťažko by sme sa porovnávali s nejakými tatrancami, alebo bratislavskými podnikateľmi, ktorí sa v rade na lanovku chválili, že ich počet lyžovaní sa blíži túto sezónu k stovke. Pobyt v prírode a najmä na lyžiach, čo znamená veľmi aktívne prežitý zimný deň, mi dáva dlho silu na prežitie bežných dní. O krásnej a náročnej lyžovačke v Chamonix som už písala, šesť dní sme lyžovali na celkom náročnom kopci Grand Montéts. Takto nabudení sme sa vydali na slovenské kopce. Na Donovaloch nás zastihla taká fujavica, že sme to v polovičke stúpania na pásoch smerom na Novú Hoľu vzdali. Na druhý deň sa nám však výlet vydaril a za krásneho slnečného, no hodne mrazivého počasia sme vystúpili na Tureckú, sú tam nádherné výhľady na celý hrebeň Veľkej Fatry. Opäť menej vydarený bol výlet do Vysokých Tatier, kde sme pre silný vietor ba až víchricu namiesto lyžovania strávili víkend v hoteli Sliezsky dom. Čo to sme zlyžovali aj tu, ale očakávali sme viac. Poriadnu zimu sme však už tradične zažili na Chopku a tiež na Chate M.R.Štefánika. Už niekoľko rokov sa opakuje stále tá istá situácia. V januári-februári sa dá vyjsť len po chatu, lebo hrebeň Nízkych Tatier je sfúkaný a obyčajne je fujavica, ale koncom marca sa nám vždy zadarí vyjsť až na Ďumbier, čo je opäť jeden z tých výletov, ktoré milujem. Krásny skiaplpinistický výlet sme mali na Zbojícku chatu, kde sme aj prespali. Čo je na chate úplne najkrajšie je neskorý večer a skoré ráno, oplatí sa privstať a pozorovať zobúdzajúci sa deň.
Uplynulý víkend sme si povedali, že sa pôjdeme rozlúčiť so zimou a vyskúšame Lomnické sedlo, kde sme dosť dlho neboli zjazdovať. Našťastie som do batohov pribalila nielen jarné, ale aj teplé zimné oblečenie. Zišlo sa. Bolo celkom zima, mínus päť stupňov, sneh a vietor. Ak poznáte lanovku do sedla, iste viete, že v chladnom počasí to nie je nič moc, je to pomalá, presluhujúca babička medzi lanovkami. Sedlo bolo na hladko upravené, tvrdé ako skala, ráno to bol čistý ľad a ani keď sme poobede odchádzali to nezmäklo. Od Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice akoby uťal, bola zase kaša a miestami nepríjemne hlboká. Schuti sme si zalyžovali, nakoľko ľudí bolo pomenej, mnohí už asi vymenili lyže za bicykle. Takže rozlúčka so zimou bola ako sa patrí, poriadne studená a stále lákavá, aspoň pre nás. Ak sa nám už nezadarí ísť na ešte jednu rozlúčku, tak už dnes sa teším na december a novú zimu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára