Neviem či si všetci uvedomujete, že keď sa už raz staneme rodičmi je to fakt na celý život a nie je to len fráza. Deti síce odrastú, ale ani sa nestihnete spamätať z prebytku voľného času, už sú tu vnúčatá. Aj my máme jedno vnúča, je roztomilé, behajúce a džavotajúce. Ostatne ako takmer väčšina starých rodičov aj my sme sa rozhodli spríjemniť prázdniny deťom a zobrať malú „.oničku“ ako sa sama nazýva na krátku skúšobnú dovolenku. Nevedeli sme ako zvládne byť sama bez rodičov, tak preto skúšobnú. Ako povedal Peťo (môj manžel), konečne si môže plniť svoje dedkovské povinnosti. A veruže si aj plnil. Nabalil plné auto, potom Sonju, Wonďa a nakoniec som sa vošla aj ja obklopená z každej strany taškami. Trestná výprava ako z filmu. Škoda, že som to neodfotila, foťák bol ukrytý v tajnej priehradke, bola to tajná kúpa a také malé prekvapenie. Celou cestou do Demänovskej doliny pršalo a potom už neprestalo celý týždeň. Bývali sme v časti Lúčky, sú tam vynovené bungalovy zasadené do lesa, okolie celkom udržiavané, pekná zelená tráva, preliezky, hojdačky pre deti, sedenie a ohniská pred každým bungalovom. Kto by si chcel oddýchnuť a na chvíľu zastaviť čas, nadýchať sa sviežeho zeleného vzduchu, večer posedieť pri ohni, ideálne miesto. Rovnako je to dobré východisko na túry pre náročných, ale aj pre rodiny s deťmi. V chatkách sa dá variť, ale v blízkosti je chata Lúčky, kde sa dá celkom slušne najesť a taktiež v blízkosti je dostatok reštaurácií.
Čas plynul veľmi pokojne, upršaný les voňal nádherne, občas to malé vnúča skúšalo na nás čo vydržíme, ale nič dramatické nás nezastihlo. Najviac sa narobil Wonďo, nakoľko sa rozhodol strážiť náš bungalov. Každý kto chcel resp. musel prejsť okolo mal smolu, vrčal, štekal, ako riadny strážny vlčiak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára