V septembri tohto roku uplynulo už 10 rokov od našej prvej dovolenky na bicykli. Boli to vtedy nezabudnuteľné 4 dni v Rakúsku v okolí Krimelských vodopádov a Salzburgu. Od vtedy sme ich absolvovali už niekoľko, vždy s nejakou cestovnou kanceláriou. Tento rok sme sa vydali na cyklodovolenku sami. V júli sme s napätím sledovali Tour de France a trochu poznajúc francúzske hory sme si sľúbili, že sa pokúsime aspoň niektoré cesty slávnej Tour de France zdolať. Neboli sme tu prvý krát, takže plánovanie ciest nebolo ťažké, navyše dnes v dobách internetu je to skutočne ľahké. Boli sme časovo limitovaní, takže rozhodnutie padlo na východiskový bod Briancon, z ktorého sa dá absolvovať niekoľko krásnych ciest. Mesto Briancon leží hneď za hranicami Talianska, jeho nadmorská výška je 1100-1300 n.m. Svojou históriou je to veľmi zaujímavé mesto. Staré mesto pochádza z 18. storočia, je obklopené mohutnými múrmi, postavil ho slávny architekt Vauban. V jeho uličkách môžte stráviť príjemné chvíle po náročných športových aktivitách. Mesto žije športom ako v zime tak aj v lete.
Ubytovali sme sa v kempingu 2 km od mesta, bol koniec augusta a tak sme zvažovali, či si postavíme stan, alebo využijeme mobilné domčeky, ktoré boli vzhľadom k blížiacemu sa koncu sezóny prázdne. Nakoniec v nás zvíťazila pohodlnosť a využili sme domček, ktorý bol o dosť drahší ako stan, ale bol neuveriteľne čistý a prakticky zariadený. Takže sme mali naozaj príjemné prosredie. Bol to veľký rozdiel s podobným typom ubytovania, v ktorom sme bývali v júli v Jasnej. Tu naše služby ešte naozaj nedorástli na európsky štandard.
Prvý deň sme absolvovali 20 km cestu do kopca na Col d´Izoard (2360 m n/m). Keď sme tu boli na zájazde v roku 2003 s ck sen bol to pre nás prvý veľký kopec a šľapali sme do pedálov viac ako 4 hodiny. Navyše nepoznajúc cestu, asi 200 m pred cieľom sme sa nechali vyviesť, dnes na to spomíname s úsmevom, ale vtedy to bola pre nás ťažká skúška. Tento rok sme si cestu užívali, bolo to samozrejme namáhavé a trvalo nám asi dve hodiny, kým sme sa dostali z Brianconu na vrchol, čo z pohľadu domácich cyklistov nebol žiadny rekord, ale my sme boli spokojní. Zostup bol v niektorých zákrutách tiež veľkou skúškou odvahy, ale poobede sme už šťastne oddychovali pri bazéne a tešili sa na ďalšiu cestu.
Nasledujúci deň nás čakal slávny Col d´Galibier (2645 m n/m). To bola skutočná výzva, cesta z Brianconu na Galibier prechádza krásnym údolím (Vallée de Guisane) obklopené mohutnými Savojskými Alpami. Celá trasa mala 39 km, so začiatku s miernym stúpaním, ktoré sa postupne zostrovalo a pred vrcholom bolo celkom zaujímavé. Jeden kilometer pred vrcholom je chata, ktorá môže pomýliť, že ste na vrchu a pri zlom rozložení síl môže pre cyklistu znamenať pohromu. Tu treba pozbierať všetky posledné zvyšky a stúpať ďalej, krásny pocit na vrchole stojí za to. Bolo to fakt nádherný pocit, len neviem ako to cyklisti na TdeF dokážu po predchádzajúcich 200 km. Galibier bol ťažký, ale nádherný, na vrchole nebolo takmer nič, čo by stálo za zmienku okrem nádherných výhľadov na okolité kopce a plno nadšencov cyklistiky. Som rada, že sme sa k nim s Peťom mohli pridať.
Na tretí posledný deň sme si nechali najľahší vrchol Montgenevre (1860 m n/m). Cesta sa kľukatila lesom, každou serpentínou sme boli bližšie k cieľu, bolo to len nejakých 20 km do kopca, pod nami zostávali osady a na vrchole nás čakalo stredisko lyžovania. V lete boli zjazdovky sčasti využívané na golf. Turistický ruch však bol veľmi slabý ako na jeseň v našich Tatrách. Pravda je, že už mali mimosezónne ceny, ale aj tak tu bolo veľmi ticho a prázdno.
Tento krát nám aj počasie prialo, tri slnečné dni, tri krásne výlety na vysoké sedlá, prešli sme síce len 150 km, ale vyšľapali sme 3560 m.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára