Satan nie je len pokušiteľ v biblickej histórii. V hebrejskej Biblii je Satan anjel, ktorého Boh využíva na skúšanie ľudí s rôznych dôvodov najčastejšie v súvislosti s úrovňou ich zbožnosti. V moderných abrahámovských náboženstvách je Satan obvykle zobrazovaný ako nadprirodzená bytosť, ktorá je ústredným stelesnením zla. Toľko Wikipédia. Pomenovanie Satan však patrí aj jednému z vrcholov vo Vysokých Tatrách. On svoje pomenovanie podľa povesti získal dávno pred niekoľkými storočiami, keď hľadači pokladov boli ohrozovaní padajúcimi skalami a nechcel vydať svoje poklady. Možno práve toto démonické pomenovanie priťahuje nadšencov vysokohorskej turistiky na zdolanie tohto vrcholu. Ani my sme neodolali a už dlhšiu dobu sme túžili dostať sa na jeho vrchol. Bolo nám to dopriané až uplynulý víkend. (10.09.2011)
Mohutný Satan sa nachádza v hrebeni Bášt, ktorý oddeľuje Mlynickú a Mengusovskú dolinu. My sme na vrchol vystúpili z tej ľahšej strany z Mlynickej doliny. Doma sme vstávali skoro ráno ešte pre piatou hodinou a keď sme Wonďa vyhnali o piatej ráno sa vyvenčiť, bol z toho celý mimo. Ale nič sa nedá robiť, keď človekom začne lomcovať túžba. Takže o pol ôsmej ráno sme sa spred hotela FIS vydali po značkovanom chodníku (žltá značka) až nad známy vodopád Skok. Kúsok za ním po prechode medzi Volími plieskami sme sa cez balvanitý terén vydali pod stenu Satana. Tu sme začali mierne stúpať, bol tu naznačený úzky chodník, bol celkom schodný, možno nejaké dva miesta boli s výšvihom, ale nič mimoriadne technicky náročné. Jediný problém nám robili mokré skaly obrastené zeleným machom. Ozaj vedeli ste, že práve ten svetlozelený mach je najšmykľavejší? Upozornil nás na to náš horský vodca Juraj, aj preto s ním chodíme radi, lebo o horách toho vie naozaj veľa. Postupne sme sa dostali do predposledného žľabu (v masíve Satana je ich 5) a začali veľmi drobnými serpentínami vystupovať na južný vrchol, údajne je najvyšší. Vystupovali sme žľabom plným kamennej sute, naváľaných kameňov a čím sme boli vyššie, začal sa objavovať aj sneh. Bolo ho však málo a teplé počasie ho rozpúšťalo. Okolo 11 hodiny sme stáli šťastní na vrchole, len to počasie... Vrcholu sme si nemohli užiť pre silný vietor, tak rýchlo vrcholové fotky a o čosi nižšie sme si dali malé občerstvenie. V Tatrách nič mimoriadne, doobeda bola silná hmla, drobné mrholenie a vietor. Až cestou dole sme mohli urobiť pár záberov zo Satana. Satan teda nezostal nič dlžný svojmu menu a nevydal nám svoje poklady, nemohli sme sa pokochať krásnym výhľadom na okolité kopce. Nič to však nemení na úžasne krásnom pocite, keď stojíte na vrchole a keď sa šťastní a zdravo unavení vrátite domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára